Rozhovor s doktorandem Alexem Mičáňom
V dalším dílu naší série mini-rozhovorů si tentokrát můžete přečíst rozhovor s doktorandem Alexem Mičáňom z Katedry hospodářské a sociální politiky Národohospodářské fakulty Vysoké školy ekonomické v Praze
1. Proč jsi šel na doktorát a čím se zabýváš?
Prvá myšlienka na doktorandské štúdium prišla už počas prvého ročníka na VŠ, pričom som však vôbec nerozmýšľal, akým smerom sa uberať. Posledné 2 roky som sa tým zaoberal intenzívnejšie a rozhodol sa venovať svoju budúcu kariéru práve vede, výskumu a vysokoškolskému vzdelávaniu. Doktorandské štúdium bol tak prvý oficiálny krok, ako túto cestu započať.
Moja dizertačná práca má zatiaľ pracovný názov "Postavenie vysokoškolských študentov v sociálnom systéme štátu- komparácia Českej a Slovenskej republiky". Cieľom by tak mala byť komparatívna analýza medzi oboma štátmi v zmysle ich prístupu k vysokoškolským študentom ako k neproduktívnej populácii. Z hľadiska dlhodobého zámeru sa chcem zamerať na racionálne nastavenú ekonomiku neproduktívnej populácie v regióne Vyšehradskej štvorky a nastaviť tak chronologický vývoj jedinca od predproduktívneho veku s relevantnými stimulmi zo strany štátu cez obdobie pracovnej aktivity, počas ktorej implicitne prebieha akási "príprava" na poproduktívny, resp. dôchodkový vek. Bude to dlhá cesta, avšak na jej konci vidím trebárs dosiahnutie docentúry a následne aj profesúry.
2. Jaké problémy a výzvy doktorské studium přináší, co tě motivuje v práci?
Predpokladám, že tak ako väčšine kolegom, aj ja považujem za najväčší problém financovanie doktorandov na dennom štúdiu. Funguje tu taký paradox, že na jednej strane od vás akademická obec chce plné nasadenie do výskumu aj výuky (čo je podľa mňa ďalší problém fungovania doktorandov a následne asistentov na katedrách) a na druhej strane vyplácané štipendium zodpovedá skôr vreckovému od rodičov, než plnohodnotnému platu, ktorý by mal zabezpečiť jednak nevyhnutné výdaje na živobytie a jednak i možnosť tvorby rezerv či úspor do budúcna. Preto aj vítam nedávne schválenie novely vo vysokoškolskom zákone ohľadne doktorského štúdia, ktorá dúfam prinesie pre budúcich doktorandov lepšiu perspektívu do štúdia.
V našich reáliách vidím problém aj v chápaní statusu doktorandov či odborných pracovníkov na vysokých školách. Vyžaduje sa od nich nielen organizovaný výskum, profesionálne publikácie, ale aj kvalitná výuka či vedenie záverečných prác. Je podľa mňa potrebné rozlíšiť povolanie vedeckého výskumníka a akademika. Ich súčasný výkon jednou osobou je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Stačí sa pozrieť na fungovanie v štátoch s anglosaským vzdelávacím systémom, kde sú tieto funkcie oddelené. Človek má tak lepšie možnosti budovať kariéru vo výskume či vo výuke a byť tak v akademickej obci prínosnejším zdrojom.
Vzhľadom na vyššie uvedené je pre mňa najväčšou výzvou skĺbiť plnohodnotné fungovanie v škole s prácou na plný úväzok. Vyžaduje si to relatívne prísny time management a určenie si priorít. Človek však potrebuje občas aj vypnúť a socializovať sa. Zladenie pracovných, školských a voľnočasových aktivít tak dá zabrať. Občas sa sám seba pýtam, či mi to všetko stojí za to. Ako som spomenul hneď na začiatku, chcem sa v budúcnosti naplno činiť v akademickej, resp. výskumnej sfére, avšak s relevantnými skúsenosťami mimo školského prostredia. Vzhľadom na súčasný vývoj spoločnosti považujem za nevyhnutné, aby mal človek tzv. interdisciplinárnu prax a bol tak schopný pracovať komplexne či v súvislostiach. Čiže najväčšou motiváciou je pre mňa momentálne získanie dostatočnej praxe vo svete biznisu a verejného sektoru, aby som od nejakého momentu v živote vedel tieto skúsenosti predávať ďalším generáciám študentov a zohľadnil ich pri výskumných procesoch.
3. Proč jsi se přidal do ČADu?
Byť súčasťou tejto asociácie pre mňa znamená možnosť podieľať sa na celonárodnom postavení doktorandov a jeho ďalšieho zveľaďovania, čo považujem aj za najväčšiu výhodu. V budúcnosti by som sa chcel v danej oblasti viac angažovať aj v Študentskej komore Rady vysokých škôl.